NOVOROČNÁ VYCHÁDZKA – DEVÍNSKA KOBYLA

Nedeľa 1. Januára 2017, 10:00

Zraz: 10:00 Žatevná ulica – Dúbravka

Trasa: Žatevná – Švábsky Vrch – Totemy – Devínska Kobyla – Dúbravská Hlavica – Žatevná

Trvanie: cca 2,5 hodiny.

Počasie: 2° – 4° C, snáď jasno.

Ako na Nový rok, tak po celý rok, doneste si preto pozitívne naladenie (a môžte aj nezjedené doteraz koláčiky).

Pôjdeme na Kobylu cikcak – ale trocha inak – ako obvykle, obzrieme si indiánske totemy (z Dúbravky totiž pochádza kmeň vyhynutých Indiánov- Komančov),

a po krásnom výhľade na Hainburg, Devín a možno aj Betkin Schneeberg sa cez Hlavicu vrátime na miesto zrazu.

Tešíme sa.

Kontakt: Jožo (A1) 0910-230231

/0 Podľa komentárov/od

Vianočný stolnotenisový turnaj – 2016

FOTO

Turnaja sa zúčastnilo 14 duší, z toho 12 súťažiacich. Bol plný prekvapení. Potešilo nás, že prišla medzi nás prvýkrát Majka B. so sympatickým priateľom. Majka sa rozhodla, že bude chodiť aj na naše utorkové ping-pongové stretnutia. Potešil nás aj príchod nášho starého kamaráta – klubistu Ondreja, ktorý napriek rôznym, nie ľahkým, chorobám prišiel s úsmevom na tvári a hneď sa zhostil pomáhania pri organizovaní jednotlivých hier a spolu s Elenkou V. zápisu výsledkov do pavúka. Elenka s Paľom V. boli tiež nečakaným a potešujúcim prekvapením. Paľovi to išlo celkom dobre, napriek tomu, že roky nedržal v ruke raketu. Na chvíľu zavítala medzi nás Danka Ď. spolu s časťou svojej rodiny. Prišli nás pozdraviť i povzbudiť. Tiež nás tým potešili. Všeobecnú radosť spôsobil aj príchod Jožka Ž., ktorý tiež statočne bojuje so svojou chorobou a keď sa dá, tak vždy príde medzi nás.

Turnaj prebiehal v radostnej a pohodovej atmosfére.

Konečné poradie súťaže:

1. Milan P., 2. Pali B. 3., Jozef P. 4., Vojto R., 5. Ivan G., 6. Jozef Ž., 7.Ivanka M., 8.Janka K., 9. Adrián H., 10. Majkin priateľ, 11. Paľo V., 12. Majka B.

Prví traja získali zdravé ovocné ceny, ostatní búrlivý potlesk.

Celkove to bol 60 stolnotenisový turnaj od roku 1997, usporiadaný TJ Sineal a OZ Endorfin,

Stretneme sa na jar pri Veľkonočnom turnaji – 2017.

Milan P.

 

 

 

/0 Podľa komentárov/od

Memoriál Jožka Kissa 2016 – ročník štvrtý

Účastníci :

Betka K., Vlado Kr., Zuzka Š., Ivan G., Jožo S., Danka S., Pišta K., Svetlana K., Monika Š., Erika H., Peter H., Filip H., Juraj K., Mário P., Laura P., Anička P., Jirka H., Ingrid H., Rišo D., Erika D., Alenka C., Janko M., Monika Ž., Daniela Ď, Mária Č, Julka G., Saška K., Peter Š., Milan K. a Jožko Kiss in memoriam

Správa z memoriálu::

ŠTVRTOK – 18.8.2016 – deň príchodový
Zoznam účastníkov bol, ako to už býva, variabilný. Odriekli Zuzka W. s dcérou, Zuzka Š. bez dcéry a Goro s dochrámanou zasadrovanou rukou na PN-ke. Z čakačky sa teda dostali Alenka C. Milan Č , Jano M. a Monika Ž. Ponúkal som aj Tomášovi H., ale ten nechcel túrovať. Goro si to potom ešte raz rozmyslel a chcel túrovať aj so zlomenou rukou, ale miesto už nebolo.

V úvodnom kolečku s témou „Môj vzťah k terénkam a akciám“ sa buď ďakovalo Jožovi S., alebo Máriovi, lebo ako povedala Svetlanka „im to robí dobre“. No, .. neviem. Ďakovalo sa chvalabohu aj Jožkovi K. in memoriam pre to, že mnohým pomohol svojho času do komunity. Aj mne.

Čakačka na všeturistický zraz v Lendaku bola rýchla a disciplinovaná a o 18:30 sme už podľa programu večerali až na Julku, ktorá si cestou z BA ešte musela vyliezť nejaké skaly a prišla až neskoro večer.

To sme už všetci spali v útulnom penzióniku okrem Janka M. – ten spal v svojej dodávke na parkovisku, kde sa cíti slobodnejšie.

PIATOK – Deň Druhý 19.8. – náročný deň
Náročnejšia skupina vyrazila ráno na autobus do Ždiaru na prechod Belianskych Tatier.

Peťo Š., ktorý po minuloročnom Gerlachu, trénoval a niekoľkokrát denne bežal na Pajštún, sa čoskoro vzdialil ďaleko dopredu a Pišta so Svetlankou, ktorí netrénovali ale chceli ísť so zdatnejšou skupinou sa zas vzdialili ďaleko dozadu. Tých sme však čakali na mnohých výhľadových i občerstvovacích prestávkach, a boli sme aj radi, lebo ako povedala Svetlanka „aspoň ste si mohli oddýchnuť“. A porozprávať. Julka nám porozprávala svoje bohaté horolezecké zážitky, Alenka zas rodinné peripetie a ostatní sme rozprávali len tak štandardne, ako nám svah a kondícia dovolili.

Nenáročná skupina vedená Ivanom išli z Kežmarských Žľabov na chatu Plesnivec a späť. Monika Š. bola (ako mi s hrdosťou hlásila) na chate prvá, a uzatváral to Janko M., ktorý sa nikdy nikam neponáhľa, veď načo aj?

Večer sme dali spomienkovú prehliadku fotiek. Jožo ako IT manažér mal IT problém premietať na televízore, tak sme asi 200 fotiek pozerali iba na notebooku, prerušovaní sporadicky Danielinou otázkou „Ktorý to je ten Jožko Kiss?“. Jožo pošle účastníkom tieto historické fotky 1999-2015 mailom starostlivo zaheslované.

Oba večery nás boli pozrieť Štefan a Milka s vnučkou, ktorí dovolenkovali v Tatranskej Kotline a aspoň pár chvíľ boli takto s nami.

SOBOTA – Deň Tretí 20.8.2016 – slnečný deň
Pekné heslo „Každý podľa svojich síl a každému podľa jeho potrieb“ sme tento slnečný deň na rozdiel od komunistov celkom naplnili. Niektorí mali síl pomenej. Niektorí mali potreby predsa len vyliezť až na Kôprovský štít (Peťo Š.), niektorí len do sedla (Ingrid a Alenka), pár len na Ostrvu (Jožo, Vlado, Betka, Filip, Peter, Juraj, Rišo) a ostatní sa opaľovali okolo Popradského plesa, ktoré bolo slnečné, obsypané turistami a pohodlnými kreslami. Opálený Ivan, obklopený našimi polo zahalenými ženami, vyzeral s fúzikmi ako Sýrsky migrant na výlete.

Najväčšie potreby malo fajčiarske kvarteto Daniela, Monika, Janko a Milan – potrebovali posedieť, pofajčiť, pojesť, posedieť často, niekedy sa poradie aj menilo.

Jožo si v rámci režimu stravy chcel pojesť desiatu a objedal si placku. „To chcete TERAZ TAKÚ MASTNÚ placku !?“ zvolala predavačka bufetu a výživová poradkyňa v jednom. Zahanbil sa a dal si len čaj.

Na Ostrvu sme inšpirovaní okolo bežiacimi horskými maratóncami a maratónkyňami vybehli veľmi svižne a odtiaľ som telefonoval Peťovi, ktorý práve zdolal Kôprák.

Cestou dole sa Vlado a Rišo rozhodli dať si silne rozvoniavajúci guláš, ale ten nebol ako to už s gulášmi býva moc OK pre našinca. Potom silne hľadali WC. Z Popradského odchádzali poslední a boli z toho guláša tak dezorientovaní, že sa namiesto dole na Štrbské, vybrali hore na Rysy. Zháčili sa až po hodine keď zistili, že sú zase v pásme skál. Našinci proste vodcu a autoritu asi potrebujú.

Bolo veselo, niektoré poznámky a príhody sú však menej publikovateľné do serióznej správy pre Endorfín. Aj preto treba chodiť na akcie.

Pred večerou sa došuchtalo došlo aj vrcholové družstvo Peťo, Ingrid a Alena. Dvíhali víťazne ruky – nohy už menej.

Na záverečné kolečku sme zhodnotili svoj aktuálny stav telesný aj duševný. Boli sme radi, že sme tu a spolu. A že sme podľa svojich možností dali aj nejaký vysokohorský výkon. Naj výkon dala samozrejme Julka, ktorá si s kamarátmi vybehla Gerlach a tradične došla až po večeri. Svetka a Saška sa kaderníkovali navzájom a po 4 rokoch memoriálu nás nakoniec predsa neminula muránska hymna, dobehla s gitarou a huslistom Janom M. Pekné zakončenie.

NEDEĽA – Deň Štvrtý a posledný 21.8.2016 – odchodový
Na výročie ruskej okupácie a Krylovky(„Prší a venku se setmělo“) sa zatiahlo, setmělo – čo však nevadilo tým, čo chceli konečne vidieť Lomničák. Monika Š. s Máriom, Laurou a Aničkou sa vybrali špeciál-lanovkou ministerstva vnútra ráno a Jožo, Danka, Rišo a Erika normálne kúpenou o hodinku neskôr.

Hmly pre našich ľudí i hmly pre bežných ľudí však boli spravodlivo rovnaké, ospalé a biele, nestarali sa naše túžby fotiť a tak sme si pofotili aspoň seba a pádili domov. Ostatní pádili domov bez Lomničáku.

Paroh mladého srnca Jirkovi zato, že sa stal už kmeňovým turistom a

podmienečný paroh Jankovi M., zato že vôbec prišiel (aj keď na poslednú impulzívnu chvíľu). Paroh obdrží až potom, keď sa vzdá svojho slobodného houmles života a bude s nami na akciách bývať pod spoločnou strechou.

Ďakujeme všetkým účastným za atmosféru, dovi o rok!

/0 Podľa komentárov/od

Lyžovačka na Kubínskej holi

Tradičná lyžovačka na Kubínskej holi, 12. až 15. január 2017

Ubytovanie: Hotel BELEZ, http://www.belez.sk/

Program:
12. januára, štvrtok: príjazd v popoludňajších hodinách
18:30 – večera
19:30 – zoznamovací večierok, organizačné pokyny
13. januára, piatok: lyžovanie, večer zvyčajne návšteva krytého kúpaliska v Dolnom Kubíne; večerná komunita podľa potreby
14. januára, sobota: lyžovanie
19:30 – zhodnotenie terénnej terapie
15. januára, nedeľa: doobeda voľný program, odjazd domov

V prípade nepriaznivého počasia možnosť výjazdov do Dolného Kubína, na Oravský hrad a do vodných areálov Tatralandia a Bešeňová. Organizačne dohodneme na mieste. V herni je ping-pongový stôl, treba si priniesť rakety, lebo v prípade horších lyžiarskych podmienok sa môže stať, že vyhlásime úplne nečakaný turnaj štvorhier.

Zálohu vo výške 40,- eur treba zaslať na účet č. SK81 0900 0000 0001 9245 1104 alebo odovzdať v hotovosti buď Máriovi P. na stredajšom klube, Milanovi P. na pondelňajšom klube alebo Ivanovi G. na Hraničnej, a to najneskôr do 23. novembra 2016.

Správa z terénnej terapie Kubínska hoľa 2017
Účastníci: Edo, Eva M., Natálka, Lili, Goro, Annie, Peťo, Andrea, Palo V., Elenka, Marek, Jarka, Jirko, Jano, Maťo, Majka, Ľubka, Katka K., Vlado, Jaja, Marcel, Palo Z., Ivana, Ivan, Marta, Palo B., Klaudika, Braňo, Števo, Katka H., Roman, Peťo, Eva Č., Miloš, Mário, Laura, Anička, Duke, Kevin
Oficiálny začiatok terénky je síce až vo štvrtok večer, ale niektoré posádky sa vydali do zasnežených hôr už v utorok. Potom nás len informovali, že sme zmeškali teplotné maškrty typu -30 °C a parádnu lyžovačku na čerstvo napadanom prašane.
Štvrtok 12.1.
Pomaly sa schádzame, zdravíme sa navzájom, zdravíme sa so známym personálom a zdravíme sa aj s novými slečnami a pánmi. Zatiaľ nemám žiadne pripomienky k bývaniu, akurát Goro mi nenápadne pošepne, že namiesto apartmánu s dvomi dvojposteľovými izbami majú konfiguráciu 3+1, čo trochu narúša nočné súkromie. Marcel prichádza bez Alenky a doma ostali aj všetky avizované deti, t.j. Majka je sama a bez vnúčat sú aj Števo s Katkou a Palo s Elenkou. Herňa je trochu pustejšia ako po minulé roky, lebo aj chatárove deti sú niekde v bezpečí. Anička s Natálkou si tam teda kraľujú a sem tam pustia k slovu aj Lili.
Na večeru nám pripravili švédske stoly a je to veľmi vítaná zmena. Večera aj akoby trvá trochu dlhšie ako predtým, niežeby sme boli pažraví, ale chceme trošku dzobnúť z toho aj z toho.
Po večeri máme zoznamovací večierok a zopár organizačných pokynov. Okrem iného nám Goro ponúka mimoriadne výhodný program so skipasom a zapisujeme sa na masáže. Po oficiálnej časti je okienko na osobné trápenia alebo témy, ktoré by nás zaujímali, vyzeráme však veľmi bezstarostne, takže voľne prechádzame na nezáväzné rozhovory, ktoré sa natiahnu do neskorých večerných hodín.
Piatok 13.1.
Ráno sme dohodnutí na spoločné fotenie, len nás je akosi pomenej. Niektorí zle rozumeli, iní zaspali, ďalší sú chorí. Aj Vladino je akýsi čudný. Stále otvára ústa, ale nevychádza mu z nich žiadny zvuk. Podobná, menej výrazná zmena sa deje aj s Ľubkou, ktorá sa ešte pred obedom vyhovorí, že musí ísť súrne odprevadiť Katku na lietadlo do Madridu a obidve nás opúšťajú. Vladov zdravotný stav sa po Ľubkinom odchode začína podozrivo rýchlo zlepšovať.
Takmer všetci ideme lyžovať, dokonca aj Edo a ja dostávame opušťáky od manželiek a vyrážame na dve hodiny na svah. Je nepríjemná hmla a viditeľnosť je velice slabá. Viacerí sa stretávame na čaji, potom pokračujeme v športovom vyžívaní.
Klaudika si berie na starosť turistický oddiel a obklopená Romanom, Peťom, Marekom a dvomi statnými psiskami vychádzajú peši až na svah. Roman, Peťo a Kevin sú z prechádzky takí uveličení, že po večeri zatvárajú nevládneho Kevina na izbe a odchádzajú do wellnessu, kde tri hodiny ležia a vôbec sa nehýbu.
My s Aničkou ideme poobede do Aquaparku v Dolnom Kubíne, ostatní nás nasledujú až na večerné kúpanie. V čase večere sa v našej jedálni usádza početná hlučná partia a viacerí z nás považujú za bezpečné rizikové územie radšej opustiť. Nakoniec si svoj krb uhájime a do bezpečia odchádzajú výtržníci, ktorí nás potom ostatné dni obchádzajú s nenápadne sklonenými hlavami.
Prichádza Maťo. Ponúkajú mu nocľah na viacerých izbách a kým sa rozhodne, kde skloní hlavu, necháva si batožinu v jedálni a hrá spoločenské hry s Vladinom a s Jajou. Na to, že ešte nemá svoju posteľ, sa mu celkom darí.
Sobota 14.1.
Lyžiari opäť vyrážajú na svah. Ráno je ešte zamračené, ale už okolo jedenástej sa objaví slnko a parádne výhľady na Choč a na Nízke Tatry. Eva s Milošom sa vydávajú na bežkársky okruh, ktorý meria rovných 22 km. Klobúk dolu. Klaudika opäť vyráža na turistiku. Roman s Peťom sa jej síce snažia oblúkom vyhnúť, ale akosi sa im nezadarí a opäť musia šľapať v hlbokom snehu do kopca. Hlavne Peťo vyzerá akýsi mĺkvy.
Marek má dohodnuté stretnutie s otcom na chate Kubínska hoľa a telefónom sa tam pokúša nasmerovať aj Jarku, len pokyny asi nie sú jednoznačné, lebo asi po piatich minútach telefonovania je Jarka beznádejne stratená v hustom lese. Potom našťastie zloží a vráti sa do civilizácie. Duke má na chrbte postroj a na ňom má zavesené boby aj s Aničkou, ktorá natešene výska a kričí „Hijóó“. Dukovi sa napínajú svaly ako Stallonemu v Rambovi a uháňa hore kopcom ostošesť.
Evka M. má nejaký nevoľnostný záchvat, ostáva teda v posteli a Edo sa prechádza po chate s Lili zavesenou na hrudi a s Natálkou pri nohách. Otec roka.
Okolo obeda nás zastihne veľmi nepríjemná správa. Majka dostala na svahu mozgovú príhodu a museli ju odviezť do nemocnice, najprv do Kubína a potom až do Martina. Jano s Ivanom a s Martou sú s ňou stále v kontakte, obvolávajú príbuzných a chystajú najprv odvoz lyží zo svahu a potom aj Majkinho auta a vecí do Bratislavy. Všetci jej držíme palce, aby sa čo najrýchlejšie zase zotavila.
Večer máme vyhodnotenie. Ivan nám najprv zreferuje, ako je na tom Majka, potom si povieme, čo sa nám páčilo a nepáčilo. Panuje všeobecná spokojnosť a dohodneme sa, že prídeme aj o rok. Debata pokračuje opäť do noci.
Nedeľa 15.1.
Ráno zopakujeme spoločné fotenie. Sme tu takmer všetci, len sa nám podarilo zablokovať príjazdovú cestu a aby sa vznikajúca kolóna nezväčšovala, Marcel urobí jedinú uvážlivú fotografiu a dúfa, že sme na nej všetci usmiati. Sme.
Väčšina lyžiarov ide ešte na svah. Ivan, Marta a Jano idú domov cez Martin, aby sa mohli zastaviť za Majkou, Roman s Peťom si idú do Dolného Kubína prezrieť mesto, my sa ideme ešte raz okúpať do Aquaparku.
Je po terénke. Fujazdíme domov zasneženým Slovenskom a tešíme sa z cesty samotnej, z toho, čo sme práve zažili, aj z toho, čo nás zase čaká. Pane, ďakujeme za vydarenú lyžovačku a čakáme ťa začiatkom marca v Osrblí.

/0 Podľa komentárov/od

Opekačka na Marháte (Považský Inovec)

Miesto stretnutia : UTOROK 5.7. pred AT Sanatóriom o 8:30, alebo priamo Výtoky – detský tábor o 10:00

Trasa: Pioniersky tábor Výtoky – Trhovičná lúka – Marhát – kostolík sv.Juraja – Výtoky

Prevýšenie: 600 m

Vzdialenosť: cca 13,5 km, cca. 4 hodiny

Počasie: podľa dostupných predpovedí dobré, 25-28 °C, slnečno

Kontakt: Jožo S. – 0910 230 231

Betka K. – 0904 655 106

Poznámka:

Cyril a Metod došli presne 5.júla. zo Solúne až na Moravu a tak sme sa rozhodli, že skúsime dôjsť na 748 m vysoký vrh Považského Inovca – Marhát.

Naša trasa by bola: autami do Piešťan, Moravany nad Váhom na Výtoky-detský tábor, tam zaparkujeme a hor sa náučným chodníkom na Marhát

Pod ním poobedujeme , v kľude poopekáme, na rozhľadni sa poobzeráme a cez Krahulčie skaly a späť k autám.

Turistická rozhľadňa na vrchu Marhát má bomba výhľad tri kraje – Nitriansky, Trnavský a Bratislavský, Považský Inovec, Tribeč, Vtáčnik a Biele Karpaty.

Blízo je aj archeologická lokalita Locus Durco a na nej Rotunda sv. Juraja – najstaršia sakrálna pamiatka na Slovensku.

Je to celkovo významné miesto, blízko je dedina Radošina, kde žijú naivní divadelníci,

a Samo Chalúpka dokonca na počesť Marhátu napísal prvú verziu svojho eposu „Marhát – gyermekek a családom!“,

čo potom v ďalších verziách poslovenčil na „Morho – detvo môjho rodu..“.

Vezmite si opekacie potraviny a tekutiny nakoľko má byť hic.

/0 Podľa komentárov/od

Splav Malého Dunaja v Jelke

FOTO

ZO Endorfín Vás týmto srdečne pozýva na tradičný splav Malého Dunaja
dňa 14.8.2016 (nedeľa) o 10 hod

Zraz: Jelka, Reštaurácia Ister
Cieľ 1.: Vodný mlyn, Jelka – dĺžka splavu cca 1,5-2 hod
Cieľ 2.: Park Madarász, Blahová – dĺžka splavu cca 4 – 4,5 hod

Cena do cieľa 1.Vodný Mlyn – Jelka (kratší splav): 8,– EUR
Cena do cieľa 2. Park Madarász – Blahová (dlhší splav): 10,– EUR
(cena obsahuje požičanie člnov, ich spätný odvoz, guláš)

Termín prihlásenia: 31.7.2016 (kvôli rezervácie člnov). Prosím zapisovať sa podľa dĺžky
splavu.

Bližšie informácie: Mariana Szabóová, tel.: 0903 557544
Mário Polónyi, tel.: 0908126006
Milan Perfecký, tel.: 0907715965

Splav Malého Dunaja v Jelke
Dátum: 14.8.2015
Počet účastníkov: cca 70, z toho asi 10 detí, plus 2 psy

Zobudili sme sa do krásneho slnečného dňa, čo bol dobrý začiatok!
Ja (Mariana) s manželom Lajosom sme naložili na príves kotol na guláš, lavice a stoly a odviezli sme to všetko k Mlynu, kam sme mali priplávať na guláš a posedenie.
Tam nás už nedočkavo čakala Anka s Dankou. Zavolal aj Janko, že kde sme, vraj stanuje pri Mlyne, môže nám pomôcť. Všetko sme zložili, zakúrili pod kotlom a už sa aj varil guláš.
Kuchárky ostali variť a my ostatní sme sa pobrali k reštaurácii Ister, kde sme sa mali nalodiť. Tam nás už čakala celkom pekná kôpka ľudí. Účastníci postupne prichádzali, väčšinou prišli načas, aj trafili do Jelky. Pochvala!
Vybrali sme si loďky, dali sme dokopy posádky, ešte spoločná fotka a postupne sme vyplávali. Voda bola pokojná, kto nemakal, ten ostal stáť na jednom mieste. Niektorí išli rýchlejšie, iní pomalšie. Botkovci urobili trasu asi 2 krát, sem tam išli aj do proti prúdu. Všetci sme sa šťastne doplavili. Aj najmladšej účastníčke Aničke sa plavba páčila, bola očividne šťastná.
Dovtedy sa akurát uvaril guláš, tak sme sa najedli a pár ľudí (Paľo a Elenka Valentovičovci a loďka s Vladom, Ľubkou a Ľubkiným synovcom) sa vybralo na dlhšiu trasu k Madarászu. Na počudovanie tam celkom rýchlo boli, plavba trvala cca 2 hod. Vraj to bola pekná, nenáročná plavba, odporučili nám, aby sme sa k nim na budúci rok pridali. My ostatní, sme ostali na čistinke, mali sme aj tanečné predstavenie, Mário s Milanom a s Jankom nám zahrali na gitare. Trošku sme sa porozprávali a už aj pomaly začali ľudia odchádzať za svojimi povinnosťami.

Myslím, že to bola vydarená akcia, verím, že sa páčila a na budúci rok DOVIDENIA.

Ďakujem za účasť,
Mariana

/0 Podľa komentárov/od

Turistika Liptov

LIPTOVSKÁ TÚLAČKA
Jesenný turistický výlet do malebných zákutí Chočských vrchov

Zaži Liptov z druhej strany Liptovskej Mary – prevedieme ťa turistickým chodníkom cez jedny z najkrajších slovenských dolín, výstupom na Veľký Choč k fantastickými výhľadom, históriou dávno minulou a zrelaxujeme kúpaním v teplých prameňoch.
Termín: 22.-25. september 2016

Doprava: autami
Bratislava – Liptovská Teplá: 276 km, cca 3 hodiny po D1, R1 okolo Nitry a cez Ružomberok

Ubytovanie:
Penzión za mlynom – Liptovská Teplá, celková kapacita: 43 lôžok v 2-lôžkových izbách + prístelky a v apartmánoch. Izby majú vlastné WC a kúpeľňu, SAT TV, rádio a Wi-Fi pripojenie.
Cena: 71,7 € / os /pobyt s polpenziou; Cena zahŕňa ubytovanie na tri noci vrátane polpenzie a rekreačného poplatku. Redukované ceny sú za ubytovanie na prístelke a polpenziu pre deti. Cena nezahŕňa dopravu, stravu mimo polpenzie a prípadné vstupy do rekreačných zariadení.

Prihlásenie a úhrada zálohy
Predbežný záujem vyjadri zápisom do priloženého zoznamu.
Záväznou prihláškou na Liptovskú túlačku je úhrada zálohy vo výške 50 € do 30.6.2016 osobne Vladovi Zelníkovi na A1 alebo Máriovi Polónyimu na A2, prípadne priamo prevodom na účet:
SK12 1111 0000 0010 7450 4011 Do informácie pre príjemcu uveď svoje meno.
Storno poplatky sú definované podmienkami prevádzky penziónu.

/0 Podľa komentárov/od

Veľkonočný stolnotenisový turnaj – 2016

FOTO

Veľkonočný stolnotenisový turnaj  – 9.4.2016

Síce o niekoľko dní po Veľkej noci, ale predsa sa len uskutočnil tradičný stolnotenisový turnaj.  Posúťažiť i zabaviť sa nás prišlo 17 + Dankin vnuk Dominik. Dvanásť súťažiacich rozdelil Alo do troch skupín a po krátkom úvodnom slove sme mohli začať. Atmosféra bola ako vždy príjemná, až radostná. Väčšina z nás pristupovala k turnaju športovo, teda nemala problém prijať aj prípadnú prehru. Každý po odohratí hry mal možnosť ponúknuť sa povoleným dopingom, ktorý nám zabezpečila jedna z diváčok a faniniek Monika v podobe nesmierne dobrých kokosových guliek. Im konkurovali len Aďove muffiny a úžasne zdravé sušené jabĺčka od Evičky. Skrátka, oplatilo sa prísť si zahrať. Prišiel nás ešte pozrieť  Jožko Ž., ktorého čaká v pondelok operácia, ale pôsobil veľmi vyrovnane – skrátka je to bojovník. Držíme mu všetci palce, aby to dobre dopadlo. Aďa prišla povzbudiť jeho pani manželka Adelka, čo chvíľu aj pomáhalo, ale nakoniec nepomohlo.  Hanka na záver turnaja zrátala výsledky, skóre a na základe týchto údajov vyhlásila výsledky turnaja.

Posledný skončil Andrej, ktorý je v podozrení, že niektoré zápasy s jemnejším pohlavím im gentlemansky podaroval. Na jedenástom mieste skončila Danka B.. Desiate miesto obsadil Vladino Z.. Na deviatom sa usadila Evička a tesne za ňou na ôsmom mieste trónil Vlado K. Na siedmom mieste si zakráľovala Janka Kráľová. Na šiestom sa na Janku doťahovala Ivanka. Alino sa zdal byť spokojný so svojim piatym miestom, ale Aďovi H. možno nezavoňala zemiaková medaila, ale nebolo to na ňom vôbec vidno, takže asi svoju pozíciu bez výhrad prijal, v súlade s myšlienkou, že každý si zaslúži to, čo si zaslúži. Na peknom treťom mieste sa umiestnila Katka a obdržala aj peknú a chutnú ovocnú cenu. Na druhom mieste sa pekne vynímal večne usmiaty Pali a Milan, ktorý skončil nakoniec ako prvý, sa úprimne z toho tešil. Tešil sa aj z krásnej akcie, plnej prajnosti a kamarátstva. Na záver si ešte Katka, Vladino a Janka zahrali squasch – asi im bolo málo. Potom sme sa porozlučovali, popriali si všetko dobré a vybrali sa každý svojou stranou. Na Vianoce sme tu zas!

Milan P.

/0 Podľa komentárov/od

Veľkonočný pochod Krasňany – Marianka

FOTO

Veľkonočná vychádzka – pondelok 28.3.2016, 10:00

Miesto stretnutia: Bratislava, Krasňany, zastávka električiek Pekná cesta
Trasa: Krasňany – Pekná cesta, záhrady – Spariská – Malinský vrch – Marianka
Vzdialenosť: cca. 10 km
Prevýšenie: cca 280 m
Trvanie: cca. 3 hodiny
Doprava: MHD, električky aj autobusy (z Marianky autobus MHD 13:24 alebo 15:04)
Kontakt: Mário, 0908 126 006

Poznámka:
ZO Endorfín organizuje každoročne veľkonočný pochod z Bratislavy do Marianky. Obed si dáme pravdepodobne na Malom Slavíne a na pútnickom mieste v Marianke sa zastavíme na tiché zamyslenie. V blízkosti pútnického miesta je verejne prístupný minerálny prameň. Z Marianky sa zvyčajne ešte pokračuje peši do Záhorskej Bystrice, uvidíme, aký budeme mať medzičas.

/0 Podľa komentárov/od

Lyžovačka na Kubínskej holi 2016

Správa z terénky Kubínska hoľa, 4.-7. februára 2016
Terénna terapia oficiálne začínala 4. februára, no prví lyžiari začali prichádzať už deň resp. dva dni vopred. Hlavná vlna pricestovala vo štvrtok poobede, posedeli sme si pri dobrej večeri a o pol ôsmej sme roztočili zoznamovacie koleso. „Ja som alkoholik, abstinujem toľko a toľko rokov, chodím do toho a toho klubu, ja som manželka, ja som…“ Našinci alebo príbuzní našincov, dobrá partia.
Druhým bodom programu boli organizačné veci, dohodli sme si spoločné aktivity, upresnili podávanie jedla, doplnkové činnosti ako sauna, masáže a pod.

V piatok ráno nám šéf hotela urobil skupinovú fotku s Vladovým a s Gorovým foťákom, dali sme si raňajky a po raňajkách sa väčšina účastníkov vybrala na svah, aby si výdatne zalyžovali, kým sa dovalia povestné víkendové hordy. V noci napadlo asi päť centimetrov nového snehu, takže svah bol aspoň zo začiatku mimoriadne použiteľný.
Vlado K. sa zobudil s ťažkou horskou chrípkou, takže odviezol rodinu na kúpalisko Tatralandia a išiel si uvariť čaj do rodičovského bytu niekde na Liptove. Vrátili sa živí a zdraví, konkrétne Vlado oveľa zdravší.
Vlado Z. objednal pre Ľubku a Katku celodenné lístky do areálu Oravice, takže nasadli do auta a objavili sa až na večeru, aj to tesne pred skončením výdajných hodín. Viacerí sme sa na ich porcie tešili, ale bohužiaľ to stihli. Okrem príjemnej lyžovačky a príjemného kúpania v termáli tam celkom nečakane stretli aj zamaskovanú Alenku R. a od samej radosti si museli zatancovať Ľubkin obľúbený zimný tanec, tzv. sambu snow.
Klaudika si zobrala na starosť horskú turistiku. Zavolala Danku a Moniku a urobili si peknú zimnú túru na Chatu na Kubínskej holi. Dievčatá sa vrátili zadýchané a rozjarené a tuším chodili aj menej fajčiť.
Anka P. sa po výdatnom obede vybrala do postele a mňa zobral Edo na dve hodiny na svah. V príjemnom tempe sme si zalyžovali a počkali sme na vyhodnotenie IMPA akcie s mimoriadne vtipným moderátorom.
Po večeri sa väčšia skupina vybrala na nočné kúpanie do kubínskeho Aquaparku . Všetci si náramne pochvaľovali, teda okrem Moniky s Dankou, ktoré štvrťhodinu čakali na legendárnu morskú vlnu, ktorá sa nezapínala a nezapínala, až kým neprišiel Pali so svojou družinou a nezapli ju vlastnými telami.
V noci bol žúr v bare a ráno bolo pár sťažností. Poriešili sme.

V sobotu ráno sme cez okno sledovali húfy áut plaziacich sa na svah. Tak to bude husté. A aj bolo.
S Edom a s rodinou sme sa vybrali do Kubína, a keďže sa nám nepodarilo vybaviť, čo sme chceli, aspoň sme natankovali a trošku sa prešli po miestnom Lídli. Vyzeral podobne ako ten dúbravský.
Baby sa vybrali na návštevu Oravského hradu a Oravského skanzenu kdesi pri Zuberci. Vrátili sa zadýchané a rozjarené a tuším chodili aj menej fajčiť. Danka bola unesená najmä z nejakej reštaurácie, kde mali vystaveného zajaca s parohami. Žeby sa v nej prebudila nejaká staršia túžba po pomste?
Lyžiari lyžovali, staršie deti sa hrali s mladšími deťmi, rodičia a starí rodičia sa nečinne povaľovali a vychutnávali chvíle oddychu. Vlado K. s rodinou bol pre zmenu v Aquaparku, lebo sa dopočul, že je tam liečivá chlórovaná voda, ktorá bezpečne zabije všetky chrípky a iné choroby vrátane rozličných závislostí. Lúči sa s nami Katka.
Večer sme si dali vyhodnotenie a napriek drobným nedostatkom (príšerný nočný hluk, katastrofálne postele, nepoužiteľný toaletný papier) sme sa zhodli na tom, že pobyt bol mimoriadne príjemný a o rok si ho zopakujeme zase. Diskutujúci hlúčik sa postupne zmenšoval, až sme sa všetci rozišli do svojich izieb a do svojich postelí.
V nedeľu ráno sa udatní lyžiari naposledy vybrali na svah, aby pri teplote +15°C vyskúšali, či ten umelý sneh naozaj drží. Držal, lebo bol prilepený blatom o trávu. To je inak teraz taký moderný trend, že lyžiar sa vráti zo svahu zablatený až po uši.
Niektorí vyrazili do Bratislavy už ráno, niektorí poobede. Vladino Z. s naším sprievodom navštívil ešte ubytovanie zariadenie v dedinke Lúčky, kde by sme mali absolvovať jesennú turistickú TT. Veľmi pekné miesto, Vladino, musím ťa niekde za to verejne pochváliť.
Presadá k nám Ľubka a rútime sa domov. Na diaľnici nás ešte predbieha Edo s rodinou, pekný pocit, že ako sme všade na svete spolu.
Pane, ďakujeme za energiu a za atmosféru, ktorú sa nám podarilo spoločne vytvoriť, a tešíme sa na podobnú akciu o rok.

/0 Podľa komentárov/od